Abstrakty výskumných prác v oblasti vzdelávania seniorov

Príspevky zobrazíte kliknutím na ich názov v červenom poli nadpisu.

Graf a tabuľka rastu poslucháčov UTV CĎV UK

Tabuľka počtu študentov na UTV v Bratislave
Vypracovala: PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Rok Muži Ženy Spolu
1990/1991 116 119 235
1991/1992 132 275 407
1992/1993 210 433 643
1993/1994 156 515 671
1994/1995 198 547 745
1995/1996 184 617 801
1996/1997 193 629 822
1997/1998 200 684 884
1998/1999 166 832 998
1999/2000 169 829 998
2000/2001 161 879 1040
2001/2002 159 953 1112
2002/2003 145 990 1135
2003/2004 158 1119 1277
2004/2005 143 1098 1241
2005/2006 172 1349 1521
2006/2007 166 1352 1518
2007/2008 196 1596 1792
2008/2009 181 1485 1666
2009/2010 217 1617 1834
2010/2011 202 1637 1839
2011/2012 230 1717 1947
2012/2013 181 1678 1859
2013/2014 206 1681 1887
2014/2015 241 1818 2059
2015/2016 218 1676 1894
Graf počtu poslucháčov UTV za 17 rokov činnosti
Graf počtu poslucháčov UTV od šk.roku 1990/91

Motivácia poslucháčov UTV ku štúdiu

Vypracovala: PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Motivácia ku štúdiu je významnou pedagogicko-psychologickou kategóriou, ktorá ovplyvňuje rozhodovanie študovať a prečo ísť študovať. V našom dotazníku sme ponúkli 414 respondentom výber zo 7 možností motivácie ku štúdiu, z ktorých frekventanti vybranej vzorky boli motivovaní nasledovne:

  1. záujem rozšíriť si svoje vedomosti v odbore, na ktorý nemali čas v pracovnom procese a bol ich záujmom uviedlo 265 frekventantov = 64%;
  2. potreba kvalitného využívania voľného času 187 = 45%;
  3. naplnenie túžby študovať na VŠ uviedlo 119 = 29%;
  4. potreba spoločenského kontaktu uviedlo 114 = 27,5%;
  5. potreba inovovania a rozširovania vedomostí z dôvodu ich využívania v ďalšej profesii uviedlo 86 = 20%;
  6. záujem rozšíriť svoje vedomosti vo vlastnom odbore uviedlo 71 = 17%;
  7. snaha vyrovnať sa partnerovi, priateľovi, okoliu uviedlo 19 frekventantov = 4,6%.

Tabuľka - Motivačné pohnútky ku štúdiu:

Motivačná kategória

Počet frekventantov

záujem rozšíriť si vedomosti v cudzom odbore265
potreba kvalitne využívať voľný čas 187
túžba študovať na VŠ119
potreba spoločenského kontaktu114
potreba rozšírenia vedomostí potrebných k povolaniu86
záujem rozšírenia vedomostí vo vlastnom odbore71
snaha vyrovnať sa okoliu19

        

Z uvedeného vidíme, že frekventanti v najvyššej miere označili možnosť "A", čím vyjadrili záujem o rozširovanie svojich vedomostí v odbore, na ktorý v minulosti nemali čas (265) a na druhom mieste potrebu kvalitne využívať voľný čas (187). Je to chvályhodné, lebo si myslíme, že vo všeobecnom význame v staršom veku je potrebnejšie kvalitne využívať voľný čas a rozširovať si svoje vedomosti, než sa napr. vyrovnávať partnerovi. Významné postavenie v uvedenej stupnici tvorí aj možnosť "D", v ktorej 114 frekventantov vyjadrilo potrebu spoločenského kontaktu. Univerzita tretieho veku je nielen vzdelávacou, ale aj sociálnou inštitúciou starších ľudí a práve tieto výsledky nám potvrdzujú aj význam uspokojovania spoločenských potrieb starších ľudí. Pri zisťovaní výberu študijného odboru vo vzťahu k ich životnému povolaniu, či predchádzajúcemu zamestnaniu, sme zistili, že vo väčšine prípadov poslucháči študujú odbory, ktoré sú odlišné od ich zamestnania. Rozdiel však nie je veľmi výrazný, čo nám hovorí, že poslucháči významnou mierou majú záujem aj o inovovanie a rozširovane vedomostí vo svojom pracovnom odbore.

Geriatrická škála depresií u seniorov

Vypracovala: PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

V roku 1998 sme sa zapojili  do  európskeho výskumu organizovaného profesorkou H. Szwarc z Varšavy, pod názvom geriatrická škála depresií u seniorov. Do  tohto výskumu sa zapojilo za Slovensko 50 študentov  - seniorov a 50 starších ľudí, ktorí nie sú poslucháčmi UTV (1.tabuľka). Náš výskum ukázal, že v skupine 50 poslucháčov štúdia 37 osôb je bez depresií (74%), 10 osôb (20%) máva ľahké depresie a len 3 osoby (6%) trpia ťažkými depresiami. Z 50 starších ľudí, ktorí nie sú poslucháčmi žiadnej formy štúdia len 20 osôb (40%) je bez depresií, až 25 osôb (50%) máva ľahké  depresie a 5 osôb (10%) trpí ťažkými depresiami.

Na takomto výskume v Poľsku (2.tabuľka) sa zúčastnilo 77 osôb v roku 1994/95, z toho 65 žien (84,4%) a 12 mužov (15,6%) vo veku 55-88 rokov. Priemerný vek  zapojených bol 71 rokov. Výskum ukázal, že poslucháči seniorského štúdia viac ako polovicu (55,8%) tvoria osoby bez akýchkoľvek depresií, 37,7% skúmaných osôb máva ľahké  depresie a len 6,5% opýtaných frekventantov štúdia trpí  ťažkými depresiami (Szwarc, H. 1996, s. 19). Pre ďalšie porovnanie uvádzame výsledky, ktoré boli získané vo výskumnej úlohe na Univerzite v Linzi v Rakúsku (3.tabuľka). Všetky výskumy potvrdzujú že starší ľudia, ktorí študujú na UTV a majú tak k dispozícií nový životný program, cítia sa zdravšie, telesne i duševne vitálnejšie. Menej trpia depresiami a život pre nich našiel nový zmysel a ďalšie dimenzie.

Tabuľky depresívnych pocitov (1, 2, 3):

Škála depresívnych pocitov

poslucháči UTV – seniori

seniori nezapojení do UTV

za Slovensko

počet

%

počet

%

Bez depresií

37

74

20

40

Ľahké depresie

10

20

25

50

Ťažké depresie

3

6

5

10

Spolu

50

100

50

100

  

Škála depresívnych pocitov

Poslucháči UTV – seniori – Poľsko

 

počet

%

Bez depresií

43

55,8

Ľahké depresie

29

37,7

Ťažké depresie

5

6,5

Spolu

77

100

   

Škála depresívnych pocitov

Poslucháči seniorského štúdia – Rakúsko

 

počet

%

Bez depresií

67

65,8

Ľahké depresie

24

23,7

Ťažké depresie

11

10,5

Spolu

102

100

Výber študijných odborov frekventantov UTV vo vzťahu k životnému povolaniu

Vypracovala: PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Pri zisťovaní výberu študijného odboru vo vzťahu k životnému povolaniu poslucháčov UTV, či k ich predchádzajúcemu zamestnaniu, sme zistili, že vo väčšine prípadov poslucháči študujú odbory, ktoré sú odlišné od ich zamestnania. Rozdiel však nie je veľmi výrazný (42%:58%) , čo nám hovorí, že poslucháči významnou mierou majú záujem aj o inovovanie a rozširovane vedomostí vo svojom pracovnom odbore.

Tabuľka  výberu  študijných odborov vo vzťahu k životnému povolaniu poslucháčov UTV:

Kategória

ženy

%

muži

%

spolu

Podobné povolaniu

31

42

14

42

45

Odlišné povolaniu

43

58

19

58

62

Spolu

74

100

33

100

107

 

Tabuľka  výberu odborov, vo vzťahu k záujmom poslucháčov:

Kategória

ženy

%

muži

%

spolu

Boli záujmom

58

84

21

78

79

Neboli záujmom

11

16

6

22

17

Spolu

69

100

27

100

96

Využívanie foriem skúšania v UTV a ich vhodnosť z pohľadu frekventantov štúdia

Vypracovala: PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

V ďalšej časti nášho výskumu sme sa zamerali na využívanie foriem skúšania v UTV a ich primeranosť frekventantom štúdia. K formám skúšania vo vzdelávacom procese UTV a ich využívaniu existuje najviac diskusií a polemík. Poslucháčom (414) sme v dotazníku poskytli výber zo šiestich foriem skúšania, ktorých možnosť výskytu respondenti označili nasledovne:

  • skúšanie písomnou formou (testom s možnosťou výberu odpovedí): 291;
  • skúšanie formou diskusie na danú tému: 128;
  • skúšanie písomným vypracovaním zadanej otázky: 72;
  • skúšanie ústne (individuálne): 42;
  • skúšanie formou obhajoby vlastnej seminárnej práce: 23;
  • skúšanie formou praktických cvičení: 15;
  • iná forma: 5.

Najčastejšie sa pri skúšaní využívajú testy s možným výberom správnej odpovede. Je to v odbore Právo, Záhradníctvo, Ekonomika, Gerontológia, Lieky a zdravie a v 1. všeobecnom ročníku Univerzity tretieho veku. Poslucháči (291) uviedli túto formu na 70%. Písomná forma skúšania vypracovaním zadanej otázky sa používa v odbore Joga, Filozofia a Dejiny umenia, čo označilo 72 osôb to je 17%. Obhajoba vlastnej seminárnej práce sa realizuje v odbore Psychológia, čo označilo 23 poslucháčov a to je 5,5%. Forma praktických cvičení ako skúšok sa využíva v odbore Počítače. Preto nám túto formu označilo najmenej frekventantov - 15, t.j. 4%. Skúšanie formou diskusie na danú tému v pléne sa využíva v odbore Psychológia, Dejiny náboženstiev, Etnografia a folkloristika, Dejiny umenia a Žurnalistika. Túto formu označilo 128 frekventantov, t.j. 31%.

Tabuľka – využívanie foriem skúšania

forma skúšania

počet respondentov

písomná forma testom

291

diskusia na danú tému

128

písomné vypracovanie zadanej témy

72

ústna (individuálna)

42

obhajoba vlastnej seminárnej práce

23

praktické cvičenia

15

iné

5

 

Tabuľka – vhodnosť foriem skúšania

možnosť

počet respondentov

%

formy skúšania vyhovujú

372

90

formy vyhovujú niekedy

20

4,8

formy skúšania nevyhovujú

3

0,7

neodpovedalo

19

4,5

spolu

414

100

V ďalšej otázke dotazníka sme sa dozvedeli, že 372  poslucháčom (90%) formy skúšania vyhovujú, 20 frekventantom  (4,8%) vyhovujú niekedy a 3 frekventantom (0,7%) formy  skúšania nevyhovujú. Ostatných 19 (4,5%) odpoveď na otázku  neuviedlo. V pripomienkach, či poznámkach ku skúšaniu sa  vyskytujú hlavne tieto:

  • najťažšou formou skúšania sú písomné testy v odbore Gerontológia (sú veľmi detailné) ;
  • písomná forma testová vyhovuje z dôvodu rýchleho  vyjadrovania sa, čo pomáha poslucháčom s ťažšími  vyjadrovacími schopnosťami;
  • písomná forma skúšania, pri ktorej poslucháči vypracúvajú  zadané otázky núti poslucháčov veľmi detailne vypracúvať úlohu, podrobne, encyklopedicky a konkrétne sa vyjadrovať,  čo pôsobí stresujúco pred a počas skúšania.
  • Podľa názoru poslucháčov sú testy s výberom odpovedí  vyhovujúcejšou, ale zároveň pohodlnou formou, ktorá nedáva  pravdivý prehľad o hĺbke vedomostí. Z názorov respondentov na  jednotlivé formy skúšok by sme uviedli nasledovné:
  • forma písomného testu umožňuje kratšie trvanie skúšok, čím  sa rýchlejšie vyskúša aj väčší počet poslucháčov, písomný  test je skúšaním bez stresu, umožňuje lepšie sa sústrediť na  otázky, dáva dostatok času na rozmyslenie, možnosť  jednoduchšie sa vyjadriť ako pri ústnych formách;
  • skúšanie formou diskusie je jednoduchšou, bezprostrednejšou  formou, ktorá nielen upevňuje, ale aj dopĺňa vedomosti.  Umožňuje konfrontáciu vedomostí v danej téme, skúšajúci môže  naviesť skúšaného. Diskusia dáva možnosť rozvinúť vlastné  názory, možnosť širšie sa vyjadriť;
  • pri písomnom vypracovaní vybranej či zadanej témy sa  skúšaný hlbšie zaoberá témou, ktorá ho zaujíma, pri tom si  opakuje i rozšíri učebnú látku z danej problematiky. Po  obhájení a informovaní kolektívu o písomnej práci nasleduje  mnohokrát diskusia. Poslucháči kladne hodnotia to, že im  písomná časť dáva priestor a čas na rozmýšľanie a v diskusii  vzniká možnosť na korektúru zodpovedanej témy či na  vysvetlenie nejasností;
  • skupinové skúšanie využitím diskusie či moderovania  umožňuje vlastnú ústnu odpoveď respondenta pripomienkovať ostatnými poslucháčmi a dotazmi kolektívu. Poslucháči skúšanie dopĺňajú napríklad vlastnými foto materiálmi či inými  pomôckami. V diskusii majú poslucháči možnosť doplniť vlastný  názor z uhla životného náhľadu.

Z uvedeného vidíme, že je veľmi problematické nájsť  najvhodnejšiu formu skúšania a je potrebné v rámci každého  študijného odboru výber formy špecificky posúdiť.  Atmosféra skúšania býva primeraná, frekventanti i keď s veľkým pocitom zodpovednosti sa snažia vyhýbať stresom a tréme. Samozrejme, že vek a zodpovednosť hrá svoju úlohu pri  výskyte trémy, čomu nie je možné v našich silách zabrániť. Ovzdušie skúšok býva veľmi priateľské, frekventanti sa cítia byť rovnocenným a nie podceňovaným partnerom učiteľovi. Cítia  odmenu pri hodnotení ich výsledkov a majú pocit uspokojenia. Niektorí poslucháči navrhujú na záver trojročného štúdia  zaviesť záverečné skúšky, prípadne záverečné seminárne práce.  Problémom je ale mnohokrát zbytočné zaťažovanie učiteľov  prácami, ktoré nie vždy majú potrebnú odbornú úroveň.

Kvalita bývania frekventantov seniorského štúdia na UK v Bratislave v porovnaní so seniormi na Univerzite v Linzi

Vypracovala: PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Bývanie je dôležitým faktorom pri hodnotení kvality života. Študenti seniori v Linzi uvádzajú, že veľmi dobré bytové podmienky má 55,45%, 31,68% dobré a len 1,98% uvádza svoje bytové podmienky ako nie veľmi dobré. Väčšina t.j. 64% býva spolu so svojím manželským partnerom, 17% bývajú sami, 16% býva so svojimi deťmi a 3% bývajú s priateľkou, či s priateľom. Zdá sa, že bytové podmienky sú u väčšiny respondentov dobré. U 77% sa bytové podmienky za posledné 2 roky nezmenili, u 21% sa zlepšili, nikto z opýtaných neuviedol, že by sa jeho bytové podmienky zhoršili.  Dá sa  teda  konštatovať,  že väčšina si udržuje dobrý štandard bývania až do vysokého veku.

Tabuľka  - kvalita bývania seniorských poslucháčov na univerzite v Linzi:

 

40-60 roční

61-70 roční

71-80 roční

Spolu %

Veľmi dobrá

53,49

69,23

50

55,45

Dobrá

33,72

23,08

0

31,68

Uspokojivá

10,47

7,69

50

10,89

Skôr zlá

2,33

0

0

1,98

Spolu

100

100

100

100

V skupine 61-70 ročných je 70% s veľmi dobrými bytovými podmienkami a 23% s dobrými. Skupina 71-80 ročných tiež udáva veľmi dobré alebo dobré bytové podmienky. Pre porovnanie v Bratislave sme zistili, že zlé bytové podmienky uvádzajú respondenti len minimálne (2 opýtaní – 1,8%) a taktiež uspokojivé bytové podmienky uviedlo zo 107 opýtaných len 5 (4,7%). Vo väčšine prípadov uviedli respondenti dobré bytové podmienky (37 osôb = 34,5%) a veľmi dobré uviedlo 63 osôb (59%).

Tabuľka - kvalita bývania poslucháčov UTV pri UK v Bratislave:

 

40-60 roční

61-70 roční

71-80 roční

Spolu

Veľmi dobrá

21 = 51%

26 = 59%

16 = 73%

63 = 59%

Dobrá

17 = 41,5%

15 = 34%

5 = 23%

37 = 34,5%

Uspokojivá

2 = 5%

3 = 7%

0

5 = 4,7%

Skôr zlá 

1 = 2,5%

0

1 = 4%

2 = 1,8%

Spolu

41 = 100%

44 = 100%

22 = 100%

107 = 100%

Respondenti v počte 107 vo väčšine prípadov bývajú s partnerom, čo označilo 58 (54%). Ďalších 31 respondentov (29%) uviedlo, že bývajú sami a 16 respondentov (15%) býva s deťmi. Zostávajúci 2 respondenti (2%) bývajú s priateľom, priateľkou.

Tabuľka spolužitia s inou osobou:

 

40 – 60 roční

61 – 70 roční

71 – 80 roční

spolu

s partnerom

27 = 66%

24 = 53,5%

7 = 33,5%

58 = 54%

sám

4 = 10%

15 = 33,5%

12 = 57%

31 = 29%

s deťmi

9 = 22%

5 = 11%

2 = 9,5%

16 = 15%

s priateľom

1 = 2%

1 = 2%

2 = 2%

spolu

41 = 100%

45 = 100%

21 = 100%

107 = 100%

Využívanie pomoci pri učení a kontakty s inými študentmi

Vypracovala: PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Pomoc pri učení, ale i využívanie formy samoštúdia je dôležitým faktorom pri vzdelávaní seniorov. V Bratislave na UTV pri UK sme sa frekventantov štúdia opýtali, kto im najviac pomáha pri učení. Opýtaní odpovedali nasledovne:

pomoc pri učení

počet frekventantov

%

študujem samostatne

352

85%

spolužiak, spolužiačka

46

11%

manžel, manželka

24

5,8%

priateľ, priateľka

23

5,5%

učiteľ

21

5%

deti a príbuzní

17

4%

spolupracovníci

4

1%

 

Vidíme, že formu samostatného štúdia využíva z opýtaných 414  frekventantov až 352, čo je 85%. Toto zistenie je pre nás  veľmi významné, lebo vo vzdelávaní dospelých je potrebné  využívať riadené sebavzdelávanie pravidelne. Z ďalších  zistení je zaujímavé to, že druhým v poradí v pomoci pri  učení je spolužiak či spolužiačka v počte 46, t.j. 11%. Taktiež potešiteľné je, že pomoc manželov, priateľov  a učiteľov je vyvážená, čím vidíme význam osobnosti učiteľa  pri vzdelávaní seniorov.

Na otázku kontaktov s inými študentmi odpovedali respondenti v Linzi takto:

  • 43% udržiava kontakty so študentmi seniormi, ako aj s mladými študentmi;
  • 21% udržiava kontakty výlučne s mladými študentmi;
  • 9% má kontakt len so svojimi rovesníkmi.

Zaujímavé je, že študenti - seniori sa viac kontaktujú s mladými ako so študentmi - seniormi.

Pri zisťovaní názorov frekventantov štúdia na osobnosť učiteľa a ktoré stránky osobnosti učiteľa najviac oceňujú, respondenti si vážia:

  • ochotu prednášať seniorom;
  • kolegiálnosť a rovnocennosť v diskusii;
  • srdečnosť, pozornosť a milý prístup;
  • ochotu a trpezlivosť;
  • zanietenosť a zodpovednosť;
  • úprimnosť a radosť z odovzdávania vedomostí.

Z odborných vedomostí, schopností a zručností učiteľa najviac oceňujú:

  • vysokú odbornosť, fundovanosť a profesionalitu;
  • prístupnú a zrozumiteľnú techniku prednášania;
  • dochvíľnosť a presnosť;
  • poznatky a životné skúsenosti;
  • učivo podané primerane osobnosti seniorov;
  • používanie názorných ukážok a didaktickej techniky.

Osobné pocity frekventantov štúdia v UTV

Vypracovala: PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Záver dotazníka sme venovali zisteniu osobných pocitov  frekven- tantov štúdia v UTV.  Otázky dotazníka boli  otvorené za účelom získania čo najširších informácií. Na otázku, ako sa frekventanti cítia odkedy navštevujú UTV, zo 414 poslucháčov  volili tieto odpovede:

Pocity

počet frekventantov

%

cítia sa lepšie a mladšie

148

36

sú optimistickejšie naladení

116

28

cítia sa zdravšie

46

11

menej ich trápia rodinné problémy

28

6,8

menej sa zaoberajú svojimi zdravotnými problémami

26

6,3

zmeny nepociťujú

22

5,3

nepociťujú sociálne problémy

16

3,9

snažia sa získať sebavedomie

4

1

sú pesimisticky naladení

2

0,5

bez odpovede

6

1,2

spolu

414

100

 

Z výsledkov je jasne vidieť, že frekventanti štúdia sa cítia  lepšie a mladšie (36%), sú optimistickejšie naladení (28%), cítia sa zdravšie (11%), menej sa zaoberajú zdravotnými,  rodinnými a sociálnymi problémami. Všetky kladné odpovede  vysoko prevyšujú negatívne odpovede, kde len 2 osoby (0,5%)  uviedli, že sú pesimisticky naladené a zmeny nepociťuje 22  frekventantov, t.j. 5,3%.

Spokojnosť poslucháčov a splnenie očakávaní frekventantov v štúdiu na UTV

Vypracovala: PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Pri zisťovaní splnení očakávaní frekventantov z tejto formy vzdelávania zo 414 respondentov vyjadrilo 11 (2,6%) čiastočnú spokoj- nosť a len 3 respondenti (0,7%) nespokojnosť. Toto bolo spôsobené tým, že poslucháči by uvítali formu  kvalifikačného vzdelávania seniorov ako v susednom Rakúsku,  čím by ich diplom mal inú hodnotu. Ostatní opýtaní, teda 400 (96,7%) frekventantov je plne spokojných a mnohí vyjadrili slová vďaky a uznania na adresu učiteľov a organizátorov tejto  inštitúcie.

Pre posúdenie obsahu študijných odborov v Linzi požiadali respondentov, aby uviedli, čo od štúdia očakávali a ako sa ich očakávania splnili. Od štúdia očakávali veľa pozitívneho. Na otázku, či štúdium zodpovedá očakávaniu: 31% odpovedalo kladne, 57% odpovedalo, že celkom spĺňa ich očakávania a u 10% očakávanie splnené nebolo. Z nich 1% uvádza, že nemá dobré skúsenosti z posluchární. Vysoké percento spokojnosti so štúdiom však neznamená, že nie je čo zlepšovať.

Na univerzite v Linzi uviedli konkrétne návrhy, čo a ako by zlepšili kvalitu štúdia:

  • 42% nemalo žiadne návrhy na zlepšenie;
  • 39% by zmenilo obsah štúdia, výhrady boli aj k didaktickým postupom, k metodike a ku konkrétnym témam;
  • 17% očakávalo viac ohľadov k tým, čo ešte pracujú, navrhujú prednášky vo večerných hodinách a flexibilnejšie skúšobné termíny;
  • 9% si žiada viac praxe;
  • 5% navrhuje, aby namiesto prednášok bolo viac seminárov a cvičení, výhrady majú k spôsobu skúšania, odmietajú písomnú formu skúšania a navrhujú ústne skúšky formou diskusie;
  • 25% malo k usporiadaniu štúdia iné návrhy: zrušenie známkovania, aby sa profesori intenzívnejšie venovali študentom, žiadali i zlepšenie disciplíny na prednáškach.

Frekventanti štúdia v Bratislave najviac oceňujú na UTV:

  • možnosť rozširovania si vedomostí a získavanie nových  informácií a poznatkov;
  • ochotu prednášajúcich a organizátorov, partnerský vzájomný vzťah, záujem o komunikáciu so staršími ľuďmi;
  • nie vysoký poplatok;
  • kontakt so spoločnosťou ľudí rovnakého záujmu, prekonávanie  pocitu osamelosti a vypĺňanie voľného času;
  • existenciu takejto inštitúcie, čím prejavuje naša  spoločnosť záujem o starších ľudí;
  • dobrú priateľskú atmosféru na vyučovaní, ohľaduplnosť, toleranciu, vzájomnú pomoc, spoluprácu a úprimnosť  v kolektíve poslucháčov i z pohľadu učiteľov;
  • zaujímavý výber študijných odborov, kvalitné, vysoko odborné, obsahom bohaté prednášky;
  • možnosť osobného rastu v pokročilom veku, rozvíjania  vlastnej osobnosti, s následným odovzdávaním vedomostí v  rodine, deťom, vnúčatám a priateľom;
  • vstup na univerzitnú pôdu s možnosťami navštevovať vyššiu  formu vzdelávania s novým pohľadom na sebarealizáciu;
  • získanie širších vedomostí z oblastí, ktoré boli v  minulosti neprístupné (joga, náboženstvo) ;
  • organizovanie telesných cvičení, exkurzií, praktických  cvičení na počítačoch;
  • UTV dodáva starším ľuďom energiu a radosť do života.

Poslanie a funkcie UTV

Vypracovala: PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Univerzity tretieho veku na Slovensku sa počas desiatich  rokov svojej činnosti etablovali ako pevná súčasť  výchovno-vzdelávacieho systému. Ako inštitúcie zamerané na  vzdelávacie aktivity pre cieľovú skupinu starších ľudí už majú  významné a pevné miesto vo svete, v Európe i na Slovensku.  Napriek tomu, že UTV na Slovensku nepatrili medzi tie prvé,  desaťročná činnosť nás oprávňuje analyzovať poznatky  a skúsenosti a podnecovať staršiu generáciu k edukatívnym  aktivitám. Je potrebné informovanosťou širokej verejnosti  a propagáciou práce UTV pomáhať starším ľuďom prekonávať  bariéry samoty, aktivizovať ich a nenechať ich v nečinnosti. 

Poslanie univerzít tretieho veku je veľmi široké so zámerom:

  • realizovať záujmové vzdelávanie seniorov na vysokých  školách;
  • napĺňať základné poslanie - prispievať k zabezpečovaniu  práva starších ľudí na vzdelanie;
  • získavať čo najväčší počet záujemcov o vzdelávanie z radov  starších;
  • prispievať vzdelávacím programom a koncepciou UTV ku  vhodnému vypĺňaniu voľného času;
  • programom UTV vytvoriť nový vysoko hodnotný životný  program seniorov;
  • vzdelávacím a sociálnym zámerom pomáhať práve penzionovaným  pri prechode do dôchodku a integrovať ich do spoločnosti  v nových podmienkach;
  • koncepciou záujmového vzdelávania prispievať k rozširovaniu  obzoru, vedomostí, objasňovaniu neznámych  skutočností a ku skvalitňovaniu kognitívnych funkcií  u starších ľudí;
  • prispievať k zlepšovaniu psychofyzickej kondície u seniorov  a spomaľovaniu starnutia;
  • podieľať sa na starostlivosti o generáciu starších, ktorá  si za svoje celoživotné výsledky zasluhuje pozornosť;
  • brzdiť konzervativizmus a dogmatizmus, predchádzať  beznádeji starších ľudí, samote a strachu zo smrti;
  • prispievať k zlepšovaniu medziľudských vzťahov a pestovať  pozitívne sebahodnotenie.

Funkcie, ktoré  univerzity tretieho veku  plnia sú veľmi rozsiahle:

  • spoločenská (prínos pre spoločnosť, pre činitele  vzdelávacieho procesu - učiteľov i frekventantov) ;
  • vzdelávacia (získavanie vedomostí, odovzdávanie informácií  ďalším generáciám) ;
  • zdravotná (zlepšovanie zdravotného stavu) ;
  • ekonomická (šetrenie prostriedkov zdravotníctva na  liečenie) ;
  • psychologická (frekventanti sa cítia lepšie po psychickej  stránke, menej trpia depresiami, neuvedomujú si problémy) ;
  • výskumná (zapájanie frekventantov do výskumu, frekventanti  ako objekt aj subjekt výskumu) ;
  • pracovná (UTV ako nový životný program, vhodné vypĺňanie  voľného času) ;
  • filozofická (nový pohľad frekventantov štúdia na svet  a nové názory na dianie okolo nich).

Orientácia vzdelávania seniorov do budúcnosti je veľmi  rôznorodá. Seniorské štúdium by malo mať vždy vzťah  k miestnemu okolitému svetu, lebo skúsenosti starších majú  byť aplikované na bezprostredné ich životné prostredie. Smery  orientácie na kľúčové témy budúcnosti s morálnou povinnosťou  jednať s mladými s novým angažovaním sa pre starších sú  ďalšími témami orientácie vzdelávania staršej generácie.

Vybrané demografické údaje o poslucháčoch senioroch na U3V v Olomouci

Vypracovala: doc. PhDr. Anna Petřková, CSc.

Vzdělávací aktivity prostřednictvím U3V vyhledávají častěji ženy než muži. Pokud jde o věkové charakteristiky, sledujeme u seniorů na U3V zajímavý trend. U absolventů z r. 1991 byla nejpočetněji zastoupena věková kategorie 66-70 let (32,3%) a nejméně skupina do 60 let (6,3%), u absolventů U3V z let 1991 - 1996 jsou rovnoměrně zastoupeny věkové kategorie 61-65, 66-70 a 71-75 let, ve věkové skupině do 60 let došlo k nárůstu o 11,5 %. Potvrzením skutečnosti, že se věk účastníků U3V snižuje, je i věková struktura seniorů v 1. ročnících v letech 1996 a 1997, kde je nejpočetněji zastoupena právě věková kategorie do 60 let.

Mění se i složení studentů seniorů podle místa bydliště. V r. 1991 bylo 85,8 % absolventů místních (tj. bydlících v Olomouci), v r. 1996 klesl jejich počet na 67,8 %, v současných prvních ročnících kolísá počet olomouckých občanů okolo 40,0 %. Většina mimo-olomouckých účastníků je z blízkého okolí, ale řada z nich i ze vzdálenějších míst.

Olomoucká U3V na rozdíl od některých jiných českých univerzit nevyžaduje u zájemců o studium úplné střední vzdělání. Přesto zaznamenáváme růst počtu účastníků s vyšším vzděláním: v r. 1996 to bylo 46% účastníků se středoškolským vzděláním s maturitou oproti 37 % v r. 1991. V posledních letech stoupá zájem o studium u seniorů s vysokoškolským vzděláním (25,0 %), účastníci se základním vzděláním či vyučení jsou zastoupeni ojediněle.

Zdravotní stav a životní spokojenost absolventů U3V

Vypracovala: doc. PhDr. Anna Petřková, CSc.

Na základě opakovaných sledování lze konstatovat, že většina absolventů z r. 1996 se po zdravotní stránce cítí velmi dobře nebo dobře (63 %), necelých 26 % má menší zdravotní problémy a 11 % je nemocných. Ve srovnání s r. 1991 nedošlo k výrazným změnám.

Pozitivní je také zjištění, které se týká životní spokojenosti absolventů U3V: u 55 % studujících z let 1991-1996 převažuje pocit spokojenosti, což je o 18 % více než u studujících v letech 1986-91. K tomuto hodnocení se váže:

  • zájem o dění ve společnosti,
  • potěšení ze života a přání být ještě dlouho živ,
  • vědomí, že studenti-senioři považují svůj současný život  za stejně hodnotný a zajímavý jako dříve.

V osobním životě přináší absolventům U3V nejvíce radosti rodina a rodinný život. Další ceněnou hodnotou je zdraví, a to jak zdraví vlastní, tak zdraví rodinných příslušníků. U tohoto ukazatele došlo ve srovnání s rokem 1991 ke zvýšení o 16 %, což může být dáno změnou prožívání a uvědomování si ceny vlastního zdraví v důsledku absolvování specializovaných běhů věnovaných zdravotní problematice.

Ve společenském životě přináší absolventům U3V z let 1991-96 nejvíce uspokojení demokratický vývoj země. Nejvíce pak naše respondenty z r. 1996 trápí chování politiků, ekonomika, legislativa, dále špatné mezilidské vztahy, kriminalita a zvyšující se nejistota. Negativní prožívání kriminality se ve výzkumu v r. 1996 zvýšilo o 20 % ve srovnání s výzkumem v r. 1991.

Zájem absolventů o další vzdělávání

Vypracovala: doc. PhDr. Anna Petřková, CSc.

Z odpovědí uvedených v obou dotazníkových šetřeních vyplývá, že senioři, absolventi U3V, zahrnují vzdělávací aktivity mezi své životní cíle. Tuto skutečnost dosvědčuje pestrá škála uváděných aktivit: senioři navštěvují jednotlivé vzdělávací a kulturní akce, absolvují různé vzdělávací cykly, studují odbornou literaturu a sledují rozhlasové a televizní pořady.

Z hlediska gerontagogického je zvláště významná skutečnost, že si absolventi U3V z let 1991-1996 stanovují mnohem častěji konkrétní cíle svého dalšího vzdělávání; v roce 1996 si tyto cíle vytyčilo o 35 % respondentů více než v r. 1991. Nejčastěji uvádějí rozšiřování a prohlubování vědomostí z medicíny, historie a ekologie a zájem o další vzdělávaní na U3V s možností uplatnit získané poznatky v praxi. Stoupá také zájem o zdokonalování se v cizích jazycích a o otázky zdravého životního stylu.

Závěrem můžeme konstatovat, že si všichni účastníci dotazníkového šetření uvědomují význam učení v postproduktivním věku. Oceňují zejména skutečnost, že studium na U3V doplňuje náplň jejich života, usnadňuje jim přizpůsobování se životním změnám a pomáhá jim odstraňovat obavy plynoucí ze ztráty sociálních kontaktů a z projevů stárnutí. Lze jen doufat, že studenti a absolventi U3V budou získávat pro učení a vzdělávání i své vrstevníky, že je budou podporovat při hledání životního programu, v němž je prostor pro poznávání, které nikdy nekončí.

Filozofia na univerzite tretieho veku

Vypracovala: Doc. PhDr. Etela Farkašová, CSc.

(výber  z príspevku z odborného seminára Prínos vzdelávania starších pre psychofyzické zdravie človeka)

Aj na základe vlastného pozorovania, aj na základe diskusií s poslucháčmi - seniormi, sa zdá byť ako najoptimálnejší model učebného plánu filozofie na UTV taký model, v ktorom sa prepája rovina kognitívna s rovinou - povedala by som - terapeutickou, inými slovami, v ktorom sa prelína prijímanie poznatkov s osvojovaním „návodu“, ako múdro a šťastne žiť v podmienkach tretieho veku, ako prekonávať či kompenzovať jeho limity.

Dosvedčuje to aj malá anketa, ktorú sme uskutočnili v skupine študentov - seniorov filozofie 2. ročníka (poznamenávam, že viacerí z nich už jedno štúdium filozofie absolvovali a opakovane sa naň znovu a znovu zapisujú). Na otázku, čo im dalo štúdium filozofie na UTV doteraz, väčšina písomne (a anonymne) odpovedala, že im sprostredkovalo oboznámenosť so základnými dielami európskej filozofie, poskytlo možnosť porovnávať si vlastné názory a úvahy s myšlienkami veľkých filozofov, ale aj s názormi svojich kolegov v študijnej skupine, ďalej že ich stimulovalo k čítaniu filozofických kníh, za akými by predtým neboli siahli alebo aké by boli úplne prehliadli a vôbec, že ich stimulovalo aj k ďalšiemu samovzdelávaniu.

V odpovediach sa opakuje aj konštatovanie, že štúdium filozofie podnietilo poslucháčov - seniorov k novému pohľadu na život, najmä na mnohé morálne problémy (zmysel života, problém ľudského veku, najmä starnutia, vzťahy k iným ľuďom a pod.). Viacerí účastníci ankety sa priznali, že na základe doterajšieho štúdia filozofie pocítili potrebu prehodnotiť svoj vzťah k životu, predovšetkým k starobe, k mladším generáciám, ale aj celkom konkrétne, ku svojim vlastným deťom a vnukom. Niektoré respondentky zase zaznamenávajú v súvislosti so štúdiom filozofie rast vlastného sebavedomia („cítim sa byť sebavedomejšou“), jedna sa dokonca vyznáva, že toto štúdium jej pomohlo objaviť v sebe lepšie stránky svojej osobnosti, že sa cíti byť pod vplyvom filozofického uvažovania lepšou, resp. že by sa chcela takou stať. Terapeutické pôsobenie filozofického štúdia potvrdzujú aj odpovede, v ktorých sa poslucháči - seniori vyznávajú, že vďaka štúdiu sa zbavili pocitov rezignácie, ale pocítili aj akési odblokovanie, („pocítil som oslobodenie sa od strachu pred stagnáciou a duševnou senilitou“); niektorým z nich pomáha štúdium filozofie v praktickom živote, a to pri znášaní životných ťažkostí, pri riešení problémov najmä v oblasti medziľudských vzťahov („štúdium filozofie mi pomohlo ľahšie znášať životné ťažkosti a problémy“); ako dôsledok štúdia na UTV sa vysoko hodnotí aj prekonanie pocitov uzavretosti do seba a osamelosti, takisto radosť z intelektuálnych zážitkov a dobrodružstiev poznávania, radosť zo získania nového pohľadu na niektoré veci. U väčšiny sa opakuje pozitívne hodnotenie štúdia ako možnosti získavať nové poznatky, a to konkrétne najmä z dejín filozofie, ako možnosti oboznámiť sa s rôznymi filozofickými školami a prúdmi v minulosti a aj v súčasnosti, s najvýraznejšími osobnosťami filozofického myslenia. Za zmienku stojí, že hoci tento problém nebol zahrnutý do anketových otázok, poslucháči sa vyjadrovali aj k forme kontroly vedomostí a niektorí z nich napríklad navrhujú, aby bolo vyhodnocovanie previerky vedomostí diferencované - a celkove náročnejšie. Tento návrh, podobne ako návrh, aby prednášajúci venovali viac času aj odporúčanej literatúre k jednotlivým témam a mali väčšie požiadavky na samoštúdium poslucháčov - seniorov, potvrdzuje vážnosť, s akou títo berú svoje štúdium na Univerzite tretieho veku.

Ukazuje sa, že podľa očakávaní študentov - seniorov by malo osvojenie poznatkov či presnejšie oboznámenosť s dielami alebo aspoň s hlavnými myšlienkami veľkých filozofov minulosti a prítomnosti, pomáhať zorientovať sa poslucháčovi vo svojom vlastnom živote, zdokonaliť sa v schopnosti kritického prehodnocovania toho, ako žil a žije, čo v živote dosiahol a čo ešte chce dosiahnuť (napríklad zlepšené vzťahy k okoliu, kvalitnejšie spolunažívanie, ale aj hlbšie sebapoznanie a sebaporozumenie). Štúdium by malo podporovať pružnosť myslenia pri adaptácii na „situácie tretieho veku“, zvýšiť schopnosť realisticky, triezvo reflektovať túto situáciu a aj svoje šance na ďalšie plnohodnotné prežívanie v nej.

Ako a koľko cvičiť vo vyššom veku

Vypracovala: Doc. MUDr. Jarmila Motajová, CSc.

Jedným z veľmi dôležitých prejavov života je pohyb. Preto je potrebné aj vo vyššom veku venovať sa zdravému pohybu, cieleným cvičeniam, rehabilitácii a rekondícii, ktoré nemôžu uškodiť. Hoci vo vyššom veku sa veľmi často vyskytujú rôzne choroby, najmä srdcovo-cievne, metabolické, kĺbne, či iné ťažkosti, máme sa práve preto venovať takému pohybu, čo môže vylepšiť psychofyzickú kondíciu. Doporučujeme najmä dýchacie cvičenia v ľahu a sede v koordinácii s pohybom končatín.

  1. Už ráno na lôžku sa môžeme aspoň 10 - 15 minút zamerať na fyziologické a vedomé dýchanie brušnou i hrudnou oblasťou. Pridáme vedomé napnutie všetkých svalov a v zápätí aj uvoľnenie celého tela. Spomenieme si na dieťatko, ktoré sa zobúdza, krúti sa a vzťahuje.

  2. Môžeme si aj my vykonať niekoľko rotačných pohybov celého tela, raz s vystretými, potom s pokrčenými kolenami. Tak pôsobíme cielene na hlboké i povrchové svaly, najmä chrbtice.

  3. V sede, pri otvorenom obloku sa snažíme rozvinúť hrudník. Pri nádychu zakláňame hlavu, pri výdychu hlavu predkláňame, potom pomaly krúžime hlavou niekoľkokrát na jednu i druhú stranu. Sústredíme sa na pomalé a vedome riadené dýchanie v koordinácii s pohybom. Krútime aj ramenami dopredu i dozadu a nezabúdame ani na prácu a pohyb rúk, či prstov.

  4. Chôdza je najfyziologickejší a najprirodzenejší pohyb, na ktorý by sme nemali zabúdať. Denne aspoň 15 - 30 minút vykonať prechádzku, pokiaľ možno na čerstvom, zdravom vzduchu.

  5. Večer pred spánkom sa znova môžeme sústrediť na vedomé dýchanie, zrelaxovať sa a potom aj náš spánok bude zdravší.

Nezabudnúť na dýchanie!

Vo vyššom veku sa nám vidí, že pohyb je pre nás únavnejší a preto sa starší ľudia vyhýbajú často cvičeniu, či športu. Chceme však upozorniť aspoň na dýchanie, bez ktorého nemôžeme existovať a predsa sa mu tak málo alebo vôbec nevenujeme. Uvedomíme si dýchanie zvyčajne až vtedy, keď nám zlyháva pri niektorých dýchacích a srdcovo-cievnych ochoreniach. Dýchanie patrí k najdôležitejšiemu životnému prejavu, bez ktorého nemôžeme existovať, a preto Vám doporučujeme niekoľko možností, ako si dýchaním môžeme pomôcť zlepšiť základné fyziologické procesy.

Dýchacie desatoro v režime dňa:

  1. S vedome riadeným dýchaním môžeme začať ešte na lôžku, už ráno. So zavretými očami vykonáme 5 až 10 nádychov a výdychov, tým sa upokojíme a začneme deň vyrovnaní a zharmonizovaní.

  2. Dýchanie si vedome riadime tak, aby výdych bol dlhší a tým aj nádych bude výdatnejší. Pri nádychu nám stúpa a rozširuje sa najmä brušná a hrudná oblasť, pri dlhšom výdychu nám voľne tieto oblasti klesajú. Tak pomáhame srdcovo-pľúcnemu systému lepšie ekonomizovať jeho nutné procesy, čím šetríme naše srdiečko. Podporujeme aj elastičnosť tkanív a svalov, ktoré vo vyššom veku potrebujeme.

  3. Skúsme ešte na lôžku pri nádychu zapnúť a spevniť všetky svaly a vytočiť si ruky i nohy navonok. Pri výdychu zasa telo uvoľníme. Tým sa nám prekrvia všetky tkanivá. Opakujeme toto napínanie a uvoľňovanie celého tela aspoň 5-krát.

  4. Ešte na lôžku pokrčíme kolená a s nádychom sa pomaly vytáčame vpravo, vydýchneme a tento pohyb opakujeme aj na druhú stranu 3 až 4-krát. Tieto rotačné pohyby sú cielené a veľmi účinné na chrbtové svaly a vôbec chrbticu.

  5. Chôdza je najzdravší pohyb najmä, keď kroky budeme spájať s fyziologickým dýchaním. Skúsme kráčať tak, že na 2 až 3 kroky sa nadychujeme a na viac krokov - 3 až 6 budeme vydychovať. Zasa pomôžeme svojmu srdiečku a vytrénujeme ho. Ak niekde čakáme, radšej krokujme a vedome dýchajme, čím sa upokojíme a prípadnú nervozitu postupne odstránime.

  6. Ak počas dňa pocítime únavu, vyvetrajme miestnosť alebo pri otvorenom obloku si voľne sadnime a sústreďme sa na dýchanie, aspoň 5 - 10 nádychov a výdychov so zavretými očami, pričom sa zrelaxujeme a v práci môžeme pokračovať.

  7. Zrieknime sa cigarety alebo ďalšej kávy a skúsme si prekrviť mozog cvičením v koordinácii s dýchaním. V sede s vystretou chrbticou s nádychom zakloníme hlavu a s výdychom pomaly skloníme a necháme ju voľne visieť. Opakujeme tieto pohyby hlavy s dýchaním 4 - 6-krát. Takto sa zaktivizujeme.

  8. Stresovú situáciu, či strach môžeme zasa zvládnuť tak, že sa sústredíme na pokojné dýchanie so zavretými očami. Niekoľkokrát pokojne vydýchneme a vedome sa nadýchneme. Tak zaktivizujeme svoje sily na zvládnutie situácie.

  9. Po celodennej únave doporučujeme dobre sa nadýchnuť, zodvihnúť ruky, čo najvyššie sa vytiahnuť na špičky a napnúť celé telo. S výdychom pomaly za prípadného držania sa stola, či stoličky ísť do podrepu, či drepu. Opakujeme podľa svojej kondície niekoľkokrát.

  10. Zdravý spánok večer si môžeme lepšie navodiť, keď sa sústredíme na svoj výdych, pričom nám brucho klesá. Pri nádychu nám stúpa brušná i hrudná stena a my si tieto rytmické pohyby pokojne uvedomujeme. Po niekoľkých vedome riadených nádychoch a výdychoch zvyčajne spánok príde sám.

         Prajeme Vám, aby ste tieto nenásilné dýchacie cvičenia ozaj na sebe vyskúšali a pokiaľ je to možné aj doporučili svojím kolegom - dôchodcom vykonávať doma, ale aj v kluboch dôchodcov. Možno, že spoločenskými silami nadobudnete väčšiu aktivitu do ďalšieho života!